rollingstone.com: Rozhovor s Adamem Claytonem

Na rozhovor v časopise Rolling Stone jsme na U2czech.blog.cz upozornili již dříve (KLIK). Představili jsme jej v krátkém shrnutí, protože v poslední době nemáme v redakci čas na dlouhé překlady.

Záhy se nám ozvali naši čtenáři Michal a jeho manželka a jali se překladu. Díky nim máte možnost si tento článek na U2czech.blog.cz přečíst.

Je to zároveň i apel/výzva pro ostatní fanoušky/čtenáře, kteří chtějí přispět svými překlady. Pokud na internetu najdete něco, co by podle Vás nemělo na U2czeh.blog.cz chybět - sem s tím!:)

Pred tridsiatimi rokmi, obrovský úspech The Joshua Tree urobil z U2 najväčšiu kapelu planéty. Rádiové hity "With or Without You", "I Still Haven't Found What I'm Looking For" a "Where The Streets Have No Name" ich katapultovali z arén na štadióny, vďaka čomu sa sprietelili s Frankom Sinatrom, objavili sa na obálke Time a vystupovali spolu s Bobom Dylanom, Bruceom Springsteenom a BB Kingom. "Samozrejme pri spomienke na turné v tej dobe, by to mala byť neobyčajná, uvoľňujúca, radostná príležitosť," hovorí basgitarista Adam Clayton. " Pod tlakom sme sa snažili tie piesne dostať z arén na štadióny. Boli to vlastne celkom ťažké časy, aspoň ja si nepamätám, že by som si to nejako užíval."
Toto leto si to pravdepodobne užije viac, keď U2 vezmú The Joshua Tree po troch desaťročiach na víťazné kolo. "Myslím, že toto letné turné je takmer príležitosťou ohlédnou sa," hovorí, "a pozrieť sa na tie piesne a pozrieť sa na to, čo sa dialo vtedy, a vidieť kde sme teraz." Hovorili sme s Claytonom o impulzoch pre turné, ako bude show štruktúrovaná, či fanúšikovia môžu očakávať, že zaznejú rarity a čo sa deje s albumom Songs of Experience.

Viem, že Innocence+Experience Tour bolo pôvodne naplánované na rok 2016. Čo sa stalo?
Nuž.. myšlienkou naozaj bolo to, že sme sa chceli zamerať na album [Songs of] Experience. V čase, keď sme ukončili Innocence tour, nastal čas zamerať sa na album, a bolo jasné, že nebudeme schopní prepnúť sa tak rýchlo na materiál k časti Experience a hneď ho zaradiť na turné. Ako výzva, ktorá bola, "OK, budeme sa na to musieť pozrieť trochu inak." Takisto sa v priebehu tohto roka zdalo, že sa začínajú diať nejaké podivné politické udalosti. V prvom rade bol Brexit vo Veľkej Británii, čo bolo signálom, že veci sa menia. Nie som si istý, ako to ľudia vzali. Potom, pomerne rýchlo nastal vzostup Trumpizmu. A to bolo ako: "Oh, OK, tu sa niečo deje. Možno je tu niečo, čo nám uniklo a musíme to začať sledovať." To nás v určitom zmysle povzbudilo zanechať pokusy o príliš rýchle dokončenie nahrávky, bez toho, aby sme boli schopní odpozorovať niektoré veci.
Myslím, že je zaujímavé vrátiť sa k nahrávke The Joshua Tree, pretože keď sme tú nahrávku vydali, a keď sme na nej pracovali, bol to pochmúrny svet, pokiaľ ide o Ameriku a Veľkú Britániu. Vy ste mali Thatcherovej vládu v Británii, ktorá sa snažila zničiť ťažobný priemysel a nastaviť iný druh ekonomiky vo Veľkej Británii. V Spojených štátoch bola Reaganekonomika a druh cárskej moci vkladajúcej sa do stredoamerickej politiky a niektoré docela zlé skutky, kedy sa mj. z predaja drog financovali zbrane pre túto vojnu. To bolo zaujímavé nastavenie, ale ... obzrieť sa o 30 rokov, príbeh, ktorý mi najviac napovie je, ako veľmi som sa zmenil a koľko musím sa pozrieť na dobré, liberálne hodnoty a ako svet naozaj vyzerá a to, čo prijmem zo správ a čo chcem od politiky teraz od niekoho, u koho je menej pravdepodobné, že bude stáť na barikáde. Som naklonený novým umelcom, ktorí sa stávajú ľuďmi robiacimi veľa hluku, ale som rád, že sme stále súčasťou tohto hnutia.

Viem, že pôvodnou myšlienkou bolo spraviť možno jednu show Joshua Tree v Amerike a jednu v Európe. Ako z toho vzniklo celé tour?
Nuž, jedným z prvých nápadov to pravdepodobne bolo preto, že Experience tour, keď sa k nemu opäť dostaneme, bude halové turné, zamerané na produkciu, ktorú sme propagovali na Innocence tour, mala to byť rovnaká produkcia dotiahnutá ešte ďalej. Ale pomysleli sme si, "No, možno na počesť Joshua Tree by sme sa mohli vrátiť na štadióny a robiť show, ktoré sú oveľa viac zakorenené v tom, čím táto skúsenosť bola." To preto, že keď sme vydali The Joshua Tree, stalo sa pár zaujímavých vecí. Bolo to turné, ktoré začalo v halách - víte tenkrát nebyly informační zdroje jako dneska, trvalo rok, než se album rozšířilo mezi další fanoušky. Takže keď sa to stalo, boli sme nútení opustiť haly a presunúť sa von na štadióny, a to bol obrovský, obrovský krok pre bandu Írskych chlapíkov, ktorí mali 25, 26 a "obuli" sme sa späť do tej veci s názvom U2 a to bola päť-, šesť- sedemročná cesta pre nás, púť v mnohých ohľadoch.
Keď sme šli von na štadióny, nemali sme žiadne triky. Nevedeli sme, ako to urobiť. Neměli jsme zádné videostěny, které se tenkrát začaly používat. Mysleli sme si, že by to v niektorých ohľadoch, mohlo ohrozit naše písničky. Boli sme presvedčení, že naše hudba bola úplne adekvátna a dostatočne veľká na to, aby zaplnila štadión, takže to bolo pre nás naozaj výzvou. Tiež to znamenalo, že Bono sa musel každý večer do toho naozaj vložiť, aby sa pokúsil spojiť sa s ľuďmi. V niektorých ohľadoch to bola naozaj nevďačný úloha. Nemôžete v určitém slova smyslu vyhrať na štadióne. Bez ohľadu na to, ako dobré sú vaše piesne, stále si len smietkou na javisku a si stále závislý na ozvučenie. To bolo veľmi, veľmi frustrujúce.

Pred pár týždňami som sa rozprával s Edgeom. Nebol presvedčený, že show začne s "Streets" a prejde sa priamo na album. Ako to vidíš ty?
Zatiaľ sme si vlastne nesadli a neprebrali dynamiku toho všetkého, ale mám dojem, že by to mohl být takový vrchol show. Myslím si, že by sme definitívne chceli otvárať show niečím, čo je úplne odlišné od Songs of Innocence tour (piesne, čo sme urobili v raných 80tych rokoch) a dostať ľudí do nálady na to, čo bude nasledovať s pridaním zmyslu histórie toho, odkiaľ to pochádza. A potom sa scéna zmení...to je môj odhad. Nebudeme to vedieť, kým nezačneme ty piesne zkúšat. Buď začneme so "Streets", alebo ňou skončíme. Či pôjdeme alebo nie úplne podľa poradia, to ešte musíme doriešiť. Ale myslím si, že to bude začiatok tradičnej hudobnej cesty, ktorú sme vždy zmieňovali v tom období, kde nás piesne prenesú cez americkú verziu, čo sa nepochybne zdalo byť pravdivé a možné v tom období. V mnohých ohľadoch, pravdepodobne to bol úplný koniec obdobia, kedy sme premýšľali o Amerike ako o zdravej a zhovievavej. Skutočne, veci sa od té doby celkom výrazne zmenili.
Viem si predstaviť výzvu hrať sekvenciu štyroch najznámejších piesní, ktoré by boli odohrané na začiatku. Potom by nasledovalo sedem, pre masové publikum, menej známych piesní. Odohrať ich všetky za radom by mohla byť tiež výzva pre štadión. Máš z toho obavy?

Umm.. Skutočne si myslím, že musíme počkať. Myslím, že ktokoľvek, kto prichádza na koncert tú nahrávku dobre pozná. Čo by sme mali porozmýšlat je to, jestli zahrajeme písničky s tehdejším aranžmá nebo jim vdechneme nádech zkušeností, které jsme nasbírali po 30 let naší spolupráce. Znova, rád by som bol pozitívnejší, ale zatiaľ nie sme tak ďaleko. Snažíme sa, ale zatiaľ sme nie úplne vyriešili to, ako to celé bude. Ale bude to a stále sa s tým pohrávame a experimentujeme až kým to nebude to pravé.

Fanúšikovia sú úplne posadnutí skladbami "Exit", "Red Hill Mining Town" a "Trip Through Your Wires". Sú to piesne, ktoré neodzneli za celých tridsať rokov alebo dokonca vôbec.
Myslím, že "Trip Through Your Wires" sme hrali fakt dobre počas originálneho Joshua Tree tour. Myslím, že "In God's Country" bol v setlistu tiež, ale "Red Hill Mining Town" sme naživo nikdy neodohrali. Upadla do zabudnutia ale myslím si, že teraz by sme sa k nej mohli vrátiť.

Je šanca, že počas koncertov zahráte nejaké piesne zo Songs of Experience?
To by fakt bolo mojim veľkým prianím, keby sme niečo zahrali, ako časť koncertu, možno jednu - dve skladby. Ešte raz, bol by som v tom opatrný, lebo naozaj musíme najskôr vidieť koncept show a musíme zistiť, či budú piesne z albumu Experience v tomto kontexte na štadióne fungovať, ale bol by som naozaj rád, keby sa niečo z toho materiálu dostalo von a ľudia by sa s tým oboznámili ešte pred vydaním samotného albumu.

Všeobecne, musí to byť ťažké vytvoriť setlist, keď máte toľko albumov a určitá časť publika pozná len najväčšie hity, ale zároveň sú tam verní fanúšikovia, túžiaci po menej známych veciach. Vyhovieť obom naraz, musí byť naozaj zložité.
Je to zložité. Veľmi rýchlo si uvedomíš, že existujú dva typy piesní. Sú piesne, ktoré fungujú u masového publika, na ktoré ľudia reagujú prirodzene. Predpokladám, že takéto piesne sú hitmi. Potom sú také, ako hovoríš, s intelektuálnejšou rovinou, tie by som nazval "bedroom songs", ku ktorým majú ľudia osobný, intímny vzťah, ale nezdieľajú to so zvyškom sveta. Myslím si, že sa stále snažíme a balansujeme na hrane medzi veľkými emocionálnymi momentmi, ktoré sú oveľa viac o tom, čo sa deje v publiku. Niektoré piesne rozpútava tú skúsenosť, ktorú ľudia zažijú v publiku a potom tie ďalšie piesne, ktoré sa odohrávajú na pódiu, sú o hudbe, ktorá sa deje na pódiu a publikum sa na tom zúčastňuje.

Už som povedal Edgeovi, že dve piesne, ktoré fanúšikovia stále spomínajú sú "Acrobat" a "Drowning Man". Žiadnu z nich ste nikdy nezahrali. Myslíš, že niekedy zaznejú?
Skúšali sme jednu verziu "Drowning Man" na 360° tour. Myslím, že sme ju skúšali až do momentu, kedy sme začali skúšať na štadióne. Tuším že to napísal nejaký fanúšikovský web. Myslím, že na konci sa to zdalo ako veľmi nevýrazná pieseň pre štadi'onivé publikum (smiech). Ale má to niečo. Fakt to niečo má. Bolo celkom zaujímavé, čo sme s tým spravili, ale inštinktívne vieš, že na štadióne to fungovať nebude. Fungovalo by to tak niekde v klubovej atmosfére pretože... to je presne prípad War. Pravdepodobne to nie je také známe, ale je to krásna hudba, naozaj pôsobivá. Možná existuje spôsob to zaradiť do setlistu.

A čo "Acrobat"?
"Acrobat"... s ním je to zvláštní. Je v ňom veľa hnevu. Znova, myslím si, že keď sme pôvodne plánovali toto turné, bola to len jedna z piesní z albumu "Achtung Baby", ale pravdepodobne existuje spôsob, priniesť ju späť. Možno však nie pre toto turné. Predpokladám, že budeme musieť všetko prispôsobiť úrovni pred Joshu Tree a potom samotné Joshua Tree. A potom po Joshua Tree, pravdepodobne Achtung Baby by už bolo príliš, ale kto vie, aký to bude mať úspech, keď už začneme plánovať dve a pol hodiny na štadióne.

Bavíte sa niekedy o klubových alebo divadelných show pre fanúšikov, ktoré sú prezentované ako čisto neznáme piesne?
Ide o to, že ak by sme hľadali inovatívne, odlišné spôsoby ako sa spojiť s publikom, myslím, že všetky tieto veci sú použiteľné. Ale stále sme veľmi opatrní v posúvaní sa vpred s novým materiálom a na to sa sústredíme. Bola to len príležitosť na chvíľu vybočiť a uctiť si Joshua Tree. Myslím, že keď to všetci vnímali ako niečo, s čím sa môžeme posunúť vpred, v kapele bol výrazný impulz a vzrušenie, ale myslím si, že tento krok nie je vyslovene súčasťou nášho jazyka. Je skôr náhodné, že si na to vyberáme práve tento rok.

Myslíš si, že keby ste teraz vypustili "With or Without You" ako singel, bol by to veľký hit, alebo sa rádio zmenilo tak výrazne, že by to nefungovalo?
Myslím, že by si to mohol vypustiť. Myslím, že by si musel upraviť vokály. Tiež si myslím, že by si musel stlačiť a naprogramovať rytmické stopy. Prípadne by si dostal niečo, čo by v rádiu znelo podobne a dobre by sa tomu darilo, a mohol by si dostať trochu napätia a bol by z toho hit. Ale myslím si, že ak by si to vydal tak, ako to je, stratilo by sa to v hluku a v bubline toho špecifického zvuku, ktorý je teraz taký populárny.

Myslím, že "Every Breaking Wave" patrí medzi vaše najlepšie piesne. Ak by bola vydaná v inom čase, pravdepodobne by z nej bol obrovský hit. Zdá sa, že teraz je len iný svet.
Áno, to je. Emocionálne spojenie s piesňami je odlišné, pretože ľudia o nich nepremýšľajú ako o súčasti albumu. Neberú ich ako životný štýl. Nevnímajú ich ako identifikáciu, kým sú. Žijeme vo svete, kde prostě piesně prichazajú a odchadzajú.

Predpokladáš, že Songs of Experience vyjde budúci rok? Alebo koncom tohto roka?
Všetci to cítíme tak, že by to mal byť koniec tohto roka. Zatiaľ to nie je na žiadnom harmonograme, to nie. Chceme sa k tomu neskôr tento rok vrátiť a nejako viac to uhladiť a dokončiť. Nie je to tak ako že teraz spravíme Joshua Tree tour len preto, že potrebujeme viac času. Materiál je ve fázi rozpracovanosti hodně daleko. Stále na tom môžeme počas roka pracovať, všetky tie malé kudrlinky, čo chceme spraviť. Bude nám potešením vystúpiť a zahrať tieto piesne z Joshua Tree. Z určitého hľadiska, nám nevyhnutne skúsenosť z hrania Joshua Tree tour a všetkých tých piesní počas tohto leta nepomôže, ale bude to mať určitý dosah na to, čím sa tá nahrávka v konečnom dôsledku stane.

Slovo "nostalgia" v súvislosti s týmto turné odznieva často. Ako to cítiš ty?
(Zúfalý ston) To nie je niečo, čo by nás zaujímalo. Dôvod, že sú tu ľudia, ktorí si kupujú lístky je ten, že sa obzrú a povedia si: "Nebolo to úžasné? Nebolo to úžasné obdobie? Neboli sme práve my tou geneáciou, ktorá zmenila nejaké veci?" S tým nemôžte spraviť nič. Niektorí ľudia to možno robia. Myslím, že na začiatku som spomenul, že je oveľa viac dôležité využiť to ako počiatočný bod toho, čo s nami všetkými posledných tridsať rokov spravilo. Kým sme teraz? Ako môžeme pokračovať, ako členovia verejnosti a spoločnosti a vytvárať možnosti a alternatívy pre budúcnosť?

Vieš si predstaviť sám seba stále ako súčasť kapely, keď budeš mať sedemdesiat? Tak ako Stones alebo the Who?
(Smiech) Na to neviem odpovedať. Možno si to ani oni nevedeli predstaviť. Myslím, že je úžasné, že Pete (Townshend) a Roger (Daltrey) v sedemdesiatke ešte stále hrajú. Povedal by som, že ak máš sedemdesiat, je zvyčajne riadna sranda byť na stagei s rock&rollovou kapelou ak máš tú možnosť, ale neviem či je to niečo, čo sa dá naplánovať. Neviem. Neviem, kde budeme my, keď budeme mať sedemdesiat. Neviem, kto z nás bude bude mať sedemdesiat.

Je zázrak, že U2 sú stále tí istí štyria chlapíci celých štyridsať rokov. Takmer žiadna kapela to nedokázala. Mali sme veľmi solídnu, stálu zostavu. Dúfam, že to tak zostane.

Myslím, že so Songs of Ascent a so vštkým, čo ste spravili počas obdobia Songs of Innocence a Songs of Experience, máte veľmi veľa piesní, ktoré fanúšikovia nemali možnosť počuť, možno až sto alebo tak. Myslíš, že tieto piesne niekedy vyjdú v nejakom box sete alebo niečom podobném?
Znova, nikdy nechcem tvrdiť, že nikdy. Veľmi často, niektoré veci nie sú dokončené, pretože sme začali s príliš širokou paletou a potom sa znova zameriavame na fakt, čo rock&roll je a čo robíme my čo našu paletu zúži? Musíš sa zamerať na to, aby to bolo relevantné a aby to bolo súčasťou diskusie. Takže môžeme odbočiť do éteru? A spraviť peknú, jazzovú, progresívnu, atmosférckú hudbu - to nevyhnutne nereflektuje, čo by malo U2 robiť a ako by sme sa mali spájať s ľuďmi vonku.

Mal si niekedy pocit, že kapela zápasí s relevantností její existence? Niekoľko kapiel pracovalo 40 rokov na spojení so širokým publikom. Zároveň, rock už nie je centrom kultúry. Je toho dosť, proti čomu treba pracovať
Ummm... áno. Sú rôzne pravidlá a critériá tohto konania? Tak nejak cítim technológiu toho, ako sa toto všetko za tie roky zmenilo. Keď si vezmeš veľké kapely zo 40. rokov, tie kapely sa po vojne rozdelili na kvartetá a kvintetá, pretože už neboli peniaze na platenie veľkých kapiel alebo benzínu a autobusov. Potom sme sa dostali do obdobia, kde elektrické nástroje spôsobili to, že pár ľudí mohlo vytvoriť silný zvuk a zabávať ľudí. Teraz sme v takej situácií, že kvôli súčasnému hudobnému biznisu, kvôli tomu, že predaje v pravom slova zmysle neexistujú, nemôžeš podporiť kapely tak, ako sme boli zvyknutí. Vlastne speváci teraz zisťujú, často vďaka počítačom, že môžu vytvoriť zvuk v digitálnom svete a špeciálne prispôsobiť tomu hlas. Nemajú také náklady ako kapela v štúdiu. Takže áno, sila ekonomiky sa výrazne zmenila.
Tiež si myslím, že v období 60. rokov bola kontrakultúra a informácie boli presúvané cez hnutie mladých a to hnutie kontrakultúry cez hudbu a ideje. Internet to úplne zmenil. Ľudia sa k sebe správajú úplne inak a inak medzi sebou komunikujú. Je to sofistikovanejšie z mnohých ohľadov. My sme, použijem váš výraz, akoby plávali proti prúdu, ale dúfam, že niektoré z tých hodnôt... Neviem, či to môžeme spraviť znova takto. Zmení sa to. Budúcnosť bude iná, a kto vie, čo prinesie?

U2 vyráža na letné turné, ktoré bude zahŕňať kompletné vystúpenie ich albumu "The Joshua Tree" z roku 1987.