U2 LIVE v Turíně: očima čtenářky U2czech.blog.cz

Čtenářka Katka nám poslala do redakce U2czech.blog.cz zajímavý report z prvního a druhého koncertu U2 v italském Turíně. Velice děkujeme (a tímto vyzýváme i ostatní fans k tomu, aby se neostýchali a sepsali ke každému koncertu U2 v EU pár smysluplných řádků)!

Ahojte,

minulý týždeň som absolvovala obidva turínske koncerty. Už som ani neverila že sa mi to podarí, ale našťastie dal taliansky ticketone do predaja niekoľko lístkov na státie deň pred koncertom - zatiaľ si neviem predstaviť počúvať koncert U2 posediačky. Takže to, že som na ticketone týždeň pozerala každých 5 minút sa oplatilo. Už od začiatku týždňa som chodila každý večer okolo štadióna, prvé tóny Streets spoza plota so mnou v utorok večer poriadne zamávali, Bona rozdávajúceho pizzu som videla z piatich metrov vylezená na plot, pretože keď sa táto správa rozšírila, množstvo ľudí zastavilo premávku na ulici. Pred hotelom kde boli ubytovaní Edge, Larry a Adam sa nedalo pohnúť ani o polnoci. Keď som deň pred koncertom počúvajúc zvukovú skúšku videla prvé stany asi o 6 večer, začala som tušiť, že prvé 3 rady z toho na druhý deň asi nebudú.

V piatok pred prvým koncertom som sa rozhodla ísť pred štadión až okolo štvrtej, pretože otvorenie brán bolo ohlásené na šiestu večer. Fronta bola už vtedy dlhá asi 300 metrov, tak som sa pomaly začala zmierovať s tým, že budem so svojimi 160 centimetrami odkázaná na projekciu (naschvál som si pozrela minimum videí z Ameriky, takže som nevedela ako presne projekcia funguje ). Ale keďže sú 2 pódiá plus výbehová plocha pozdĺž celej haly, ľudia čo tam čakali dlhé hodiny si obsadili prvé rady po celom obvode a dalo sa v podstate vyberať. Nakoniec som sa v pohode dostala na úroveň začiatku veľkej projekčnej plochy pred hlavné pódium, čo bol malý zázrak, ale predsa len už mám nejaké 15 ročné skúsenosti s koncertmi.

Začiatok bol ohlásený na 19:30, ale People have the power sa ozvalo až okolo 20:20. Ešte predtým zohnali chalani z talianskeho U2place odniekiaľ setlist ktorý hodili na Facebook približne pol hodinu pred koncertom, takže prvý deň som presne vedela čo ma čaká (druhý deň som sa už nechala prekvapiť ). Keď sa ozvali prvé tóny Miracle, celá hala (spolu so mnou) začala šalieť a spievať novú skladbu tak, akoby to bolo Streets a ja som cez skákajúcich ľudí Bona prvýkrát uvidela asi pri druhom refréne. Rozbehnutí z Miracle pokračovali nadupanými The Electric Co. a Vertigom, čo bol skvelý úvod. Po Vertigu sa Bono prvýkrát ozval v taliančine, čo malo veľký úspech.

Na úvod časti venovanej Songs of Innocence prvýkrát zapojili aj projekciu a spustili Iris. Nikdy som túto skladbu na doske príliš nemusela, ale na koncerte podporená fotkami na projekcii je neuveriteľne silná a pre mňa bola jedným z vrcholov prvého večera. Po nej odpálili Cedarwood Road, na ktorú som sa veľmi tešila a považujem ju za najlepšiu z novej dosky. Bolo super sledovať, ako celá hala reagovala keď uvideli Bona prechádzať sa po ulici.

Po Song For Someone to trochu rozbili Sunday Bloody Sunday a SOI časť ukončili Raised By Wolves. Tej som nikdy neprišla na chuť a po koncerte sa mi názor nezmenil, ale podľa reakcií ľudí okolo mňa budú tí čo ju majú radi nadšení. Until The End Of The World klasicky skvelá, nasledovaná Invisible. Pre mňa druhý vrchol večera, nemyslela som si že Invisible môže vyznieť tak výborne (kapela vo vnútri veľkej plochy, občas osvetľovaná). Even Better Than The Real Thing , jednu z mojich obľúbených, podporenú super projekciou na ploche. Na Mysterious Ways si už Bono vytiahol jednu babu na pódium, s ktorou spravil ten fórik s telefónom. Natáčala celé Elevation a obraz sa prenášal na projekčnú plochu. Ťažko to zvládala lebo mala nutkanie skákať tak, ako celá hala. Potom kapela ešte ostala na malom pódiu, kde ma veľmi potešila Ordinary Love. Akustická Every Breaking Wave nevyznela až tak dobre, ako som si predstavovala. Mám radšej verziu s celou kapelou, takže som bola trochu sklamaná. Po príjemnej October už odpálili Bullet The Blue Sky, ktorá je v spojení so Zooropa šialená. Keď sa k tomu následne ešte pridá Streets, už naozaj nevieš kde si a len si užívaš obrovskú radosť. Oficiálne skončili Pride a With or Without You. Po chvíľočke (aj české a slovenské kapely na seba nechávajú čakať dlhšie) sa už ozvala City of Blinding Lights nasledovaná Beautiful Day. Tušila som čo bude nasledovať, ale prekonalo to moje očakávania. Počas poslednej One som sľúbila kamarátke že jej ju pustím live, ale keď zaspieval prvú vetu a ozvali sa ľudia, ktorých nechal odspievať komplet celú skladbu bez toho, že by sa prakticky dotkol mikrofónu, som ostala totálne paralyzovaná a nechcela som si ten krásny zážitok kaziť telefónom.

Na záver nebolo obarenie z koncertu až také silné, veď na druhý deň idem znova.

Druhý koncert bol v sobotu, takže fronta stanov pred halou sa za noc zdvojnásobila, aj keď v Turíne celú noc pršalo. Už som si povedala že to nebudem preháňať a v kľude si pozriem koncert niekde zozadu, aby som videla aj na malé pódium, takže som sa do radu postavila až okolo pol šiestej. Samozrejme som to ale nevydržala a prebojovala som sa na úplne rovnakú vzdialenosť, akurát z druhej strany od Adama. Už som si nepozrela setlist, za čo som bola neskôr rada. Miracle opäť skoro zboril halu a potom sa ozvalo Out Of Control, ktoré som si zjavne nielen ja neskonale užila. Setlist bol bez zmien až po Mysterious Ways, po ktorom si zavolali na malé pódium fanúšikov aby si s nimi zahrali Desire. Bubeníkov bolo viac, takže Bono 2 minúty volal na technikov We need more sticks! a Larry len smutne pozeral pod pódiom. Vytiahli aj jedného speváka, ktorý bol skvelý a gitarista dokonca natoľko, že mu Edge na záver daroval gitaru. Angel Of Harlem tiež príjemne prekvapil. Po zopakovanom super triu Bullet/Zooropa/Streets a Pride sa ozvalo With Or Without You. Na jeho konci nám Bono za odmenu dal aj Shine Like Stars, čím mi splnil veľký sen. Nechcelo sa mi tomu veriť a takmer som nebola schopná vnímať City of Blinding Lights, ktoré nasledovalo. Pri Beautiful Day Bono informoval, že v publiku je Zucchero (See the world in green and blue, Zucchero right in front of you! ). Toho si na Still haven´t found aj vytiahol na pódium a dal to s nimi. Nebola som z toho vôbec nadšená, a ako som pozerala okolo seba vôbec to nebolo tým že ako netalianka ho nepovažujem za klasiku, nadšený nebol nikto. Bola to trošku škoda, na konci chalani odišli a nechali ho tam samého, čím trochu ubrali sile záveru. Potom už sa u mňa objavilo pokoncertové dojatie, lebo som si uvedomila že na druhý deň už koncert nebude. Zničená som prišla domov a zaľahla. Darmo, prešlo 6 rokov od Chorzowa 2009, kedy som ešte v pohode šoférovala 5 hodín domov. Na druhý deň som cestovala na Expo do Milána kde, sa Bono zúčastnil konferencie s talianskym premiérom a super írsky týždeň som ukončila večer Guinessom.

Mám za sebou 3 koncerty minulého turné a keď sa ma ľudia pýtajú, ktorý je najlepší, neviem. Toto je skrátka niečo úplne iné ako štadióny, je to neporovnateľné, ale rovnako krásne. Už teraz závidím všetky Berlíny a Kolíny na ktoré idete a mám pár tipov:

- Viac ako polovica koncertu sa neodohráva na hlavnom pódiu, takže buďte v pohode ak ste vzadu, na hlavnom pódiu je iba úvod po Iris a záver od Streets. Ľudia pred hlavným pódiom trávia polovicu koncertu otočení na druhú stranu.

- Keďže je to hala, aj s minimálnym čakaním sa dá dostať pomerne dopredu (a som čakala raz hodinku a raz dve)

- Tribúna určite stojí za to viac ako pri minulom turné, rozprávali mi to ľudia vonku, čo robí tá plocha je niečo neskutočné

- Šialene si to užite! Ale s tým asi problém nebude J

Katka